Hluchým dáva sluch a nemým reč

Dohovoriť sa s hluchonemým je veľmi ťažké, ak nepoznáme a neovládame posunkovú reč. Takéto ťažkosti prežívali pri hluchonemom jeho príbuzní, a preto ho priviedli k Ježišovi s nádejou, že ho uzdraví, a tak sa uľahčí život im aj jemu.

Na prvý pohľad im Ježiš vyhovel veľmi jednoducho. Urobil akoby jedno gesto a vyslovil jediné slovo: Effeta, čo znamená Otvor sa!

Effeta – nech sa rozviaže tvoj jazyk a otvoria uši. Pred týmto však napísal svätý Marek ešte jednu vetu. Ktorá to bola? „Potom pozdvihol oči k nebu, vzdychol a povedal..." 

Všimnime si práve Ježišov pohľad k nebu. Tým vyjadruje opäť gestom akoby prosbu a dôveru vlastnému Otcovi – Bohu. Teda týmto pohľadom k nebu a povzdychom Ježiš vyslovuje modlitbu: „Otče, ak je to tvoja vôľa, nech sa tak stane. Nech sa uzdraví tento človek, nech pocíti on i jeho príbuzní a známi tvoju lásku, keď prišli s takou veľkou dôverou a vrúcnou prosbou ku mne.

Nech vidia a skúsia i cítia, že si s nimi; že ty im dávaš všetko – zdravie, šťastie, radosť i spokojnosť, a to nielen v tomto živote, ale i vo večnom." Nebeský Otec vypočul túto prosbu svojho Syna. A naozaj sa ukázalo, že prítomní mali radosť, čo vyjadrili slovami: „Aj hluchým dáva sluch, aj nemým reč."

Skúsme to aplikovať aj do svojho života. Či nie sme často nemí k nebeskému Otcovi keď vynechávame denné modlitby, keď na modlitby nemáme čas, keď na modlitby zabúdame? Či nie sme často hluchí k nebeskému Otcovi, keď sa nevieme pozastaviť v zhone života a stíšiť sa, aby sme ho vedeli počúvať a vnímať, či už prostredníctvom Svätého písma, rôznych udalostí alebo slov svojich blízkych?

Usilujme sa teda od tejto chvíle trocha viac komunikovať s nebeským Otcom – rozprávať aj počúvať, aby sme mohli konštatovať to isté, čo povedali ľudia pri uzdravení hluchonemého: „Dobre robí všetko: aj hluchým dáva sluch, aj nemým reč."