Ja im dávam večný život

Bratia dominikáni s obľubou spomínajú na príhodu, keď na kláštornom cintoríne dali na hroboch vymeniť chátrajúce drevené kríže za kamenné. Keď to uvidel záhradník, ktorý sa staral o cintorín, veľmi sa mu to páčilo a spontánne vyhlásil: „To je krásne! Takto to budú mať na celý život!“

Vtipné hlášky občas vzniknú celkom neplánovane. Vo „svätej prostote“ povieme niečo také neprimerané, že to všetkých rozosmeje. Samozrejme, tí pochovaní už mali pozemský život za sebou.

Keď sa však nad tým ešte trochu zamyslíme, nie je neprimeraný práve náš zaužívaný spôsob uvažovania a vyjadrovania sa o zosnulých?

Najčastejšie o nich hovoríme z perspektívy života prežitého na zemi, avšak bez vyjadrenia toho, čo je základným obsahom našej viery: že bránou smrti sa prechádza do večného života. Kristus dnes v evanjeliu hovorí, že jeho ovce počúvajú jeho hlas a idú za ním.

A on im dáva večný život. Nezahynú nikdy a nik mu ich nevytrhne z ruky. O večnom živote nehovorí v budúcom čase. A na inom mieste pripomína, že Boh nie je Bohom mŕtvych, ale živých. Pozemský život je veľkým darom, z pohľadu večnosti však zďaleka nie je všetkým.

To väčšie a dôležitejšie prichádza práve prechodom za hranicu pozemského. Koľko vecí by sa zmenilo, keby sme takéto uvažovanie mali na zreteli? Na koľko problémov by sme sa dokázali pozerať inak?

Koľko strát by nás nemrzelo, ba pokladali by sme ich za zisk? V prvom čítaní apoštoli zažívajú odmietnutie v antiochijskej synagóge, a tak sa vydávajú k pohanom. V danej chvíli by asi boli spokojnejší, keby sa im podaril čiastkový plán.

Nevyšlo to tak, ako si predstavovali, ale Pán mal pre nich plán neporovnateľne väčší. Z pohľadu, ktorý máme po rokoch, vidíme, že by dosiahli oveľa menej, ak by zostali hlásať len medzi svojimi.

Boh ich aj cez čiastkové neúspechy učil myslieť na väčšie, v danej chvíli nepredstaviteľné ciele. Verím vo vzkriesenie tela a v život večný. Amen. Aj tak skutočne žijem?