Jeden Boh v troch osobách

Slávnosť Najsvätejšej Trojice je výnimočná v tom, že si nepripomíname nejakú udalosť z Ježišovho života, ale oslavujeme to, kto je Boh – Otec, Syn a Duch Svätý, čiže jeden Boh v troch osobách.

Ak by sme chceli o Bohu ako Trojici hovoriť čisto abstraktným spôsobom, aj keby sme našli a použili tie najpresvedčivejšie a najfascinujúcejšie argumenty, riskovali by sme, že nič nedosiahneme.

Pretože Trojica nie je len teologický pojem, ale hlavne životná skúsenosť, ktorá sa najlepšie chápe práve v prežitom živote, a nie až tak v úvahách pri stole. Podobne by sme mohli donekonečna vysvetľovať, čo je láska, ale skutočne pochopiť, prečo človek miluje druhého človeka, dokážeme až vtedy, keď aj sami máme túto skúsenosť.

Mohli by sme teda plytvať prúdmi slov, aby sme vysvetlili, čo je Trojica, ale Boha pochopíme len vtedy, ak ho zažijeme v láske.

Ako kresťania musíme byť úprimní k našej neschopnosti vysvetliť Boha. Bolo by úžasné vedieť hovoriť o ňom v určitých a jednoduchých pravdách, ale ak sme úprimní, istota nie je vlastnosť múdrych. Pochopiť Boha je pre nás možné asi ako vložiť oceán do vedra. Nikdy nebudeme poznať odpovede, kým neuvidíme Boha z tváre do tváre.

A tak musíme skonštatovať, že v učení o tajomstve Najsvätejšej Trojice nejde na prvom mieste o fakty, ale o vzťah. Trojica nie je vysvetlenie, ale skôr opis Božieho vášnivého odhodlania uskutočniť svoj zámer lásky voči človeku, ktorého Boh Otec stvoril, Boh Syn vykúpil a Boh Duch Svätý posväcuje.

Za to nech je všetka chvála tebe, Svätá Trojica, jeden Boh, lebo ty žiješ a kraľuješ na veky vekov. Amen.