Ježišova škola

V Ježišovej dobe bola nenávisť medzi Židmi a Samaritánmi obrovská. Krátko pred vyrozprávaním tohto podobenstva hovorí evanjelista Lukáš o nepohostinných Samaritánoch, ktorí neprijali Ježiša a jeho učeníkov. Tí chceli zvolať na nich hnev z neba a Ježiš ich za to pokarhal (Lk 9).

V dnešnom podobenstve Samaritán nepatrí k blížnym prepadnutého Žida a nik by od neho pomoc neočakával. Napriek tomu je súcitný a pomôže. Nevídané!

To je však len úvod do lekcie, ktorú chce dať Ježiš každému z nás. Boh posiela svojho Syna na svet, aby zachránil človeka. Už žalmista spoznáva túto Božiu „slabosť“ pre človeka: Čože je človek, že naň pamätáš? (Ž 8).

V Kristovi sa Boh skláňa k človeku. Existujú mnohé obrazy, na ktorých je Ježiš zobrazený ako milosrdný samaritán. V dnešnom podobenstve hovorí vlastne o sebe, o svojom vzťahu k človeku. On, ktorého mnohí zavrhli (Lk 20), nezavrhne nikoho. Zraneného nenechá osamoteného, neobchádza ho.

Prejavuje účasť na jeho živote a tým ho uzdravuje a pozdvihuje. V Ježišovi sa Boh stretáva s ľuďmi, s ním prichádza Božie kráľovstvo. Vrcholom Božieho plánu je Ježišova obeta na kríži. Ježiš je ukrižovaný samaritán. On sa nielen zľutoval nad nami, ale zaplatil za nás výkupné (1 Tim 2).

Učiteľ zákona, ktorý počúva jeho podobenstvo, sa odrazu stáva žiakom, učí sa Kristovej ceste podľa nového prikázania (Jn 13).

Jeho otázku o blížnom Ježiš zvláštnym spôsobom obráti a opýta sa svojho „nového žiaka“: Kto z týchto troch sa stal blížnym tomu, ktorý ležal pri ceste? Kňaz, levita či Samaritán? Inými slovami – kto z nich konal ako Ježiš, Boží Syn? Učiteľ zákona správnu odpoveď našiel.

Kto je uchvátený, neraz aj šokovaný Bohom, ktorého Ježiš ohlasuje a z ktorého žije, ten nemôže konať inak než Samaritán z podobenstva. Neostáva iba v úžase nad veľkými Božími vecami, ale sám chce mať na nich podiel. Chce konať ako Ježiš. Tak je zakončená aj dnešná lekcia o blížnom pre učiteľa zákona: Choď a rob aj ty podobne!