Koho milujem a koho musím?

Zdá sa, že v dnešnej dobe „boh mamony“, teda bohatstva či majetku, stúpol na dôveryhodnosti oveľa väčšmi, ako kedykoľvek predtým. Uvádza to aj krátka poznámka v jednom článku, ktorá tvrdí, že v Nemecku iba málo ľudí verí v Boha, ale všetci dôverujú nemeckej banke.

Nie náhodou sa dnes pri platbách používajú aj takzvané „kreditky“, ktorých názov pochádza z latinského slova „credere“, čo je zasa zloženina z dvoch slov: cor a dare, a to znamená: dať niekomu srdce. Takže, komu dávame alebo zverujeme svoje srdce, stáva sa našim pánom, alebo Bohom.

Ježiš sa preto jasne pýta: Komu patrí tvoje srdce? Bohu či bohatstvu? Koho, alebo čo miluješ? Sú to otázky lásky, pretože iba jednému možno slúžiť z lásky. Bez lásky sa dá slúžiť komukoľvek.

Ak vás trochu trápim prekladmi slov, prijmite ešte jedno spresnenie slovesa „slúžiť“. V gréckom origináli evanjelia je použité trochu iné vyjadrenie: byť nevoľníkom – čiže celý patriť inému. Ježiš chcel takto upresniť našu lásku, že sa nedá milovať iba s polovicou srdca. Láska si žiada celé srdce. Ak niekoho milujem iba z časti, tak mu dávam iba „pracovný čas“, všetko ostatné si nechám pre seba. 

Boh mamony je skutočne neúprosný boh, ktorý pýta od človeka čoraz viac a neustále naňho tlačí slovom: Musíš! Musíš to mať! Je to boh, ktorý spôsobuje nenásytnosť až hlad po majetku a peniazoch. Nakoniec privádza človeka k akejsi modloslužbe, ktorá peniaze povýši na niečo neprekonateľné, isté, krásne až večné.

To však neznamená, že všetci si musíme zvoliť za životný štandard chudobu. Cieľom tohto evanjelia nie je označiť majetok za bremeno, veď aj samotná Biblia ho pokladá za jedno z Božích požehnaní, ale upozorniť nás, aby sa v našom živote nedostal na prvé miesto. Prvé miesto patrí iba Bohu. Ak je Boh u nás na prvom mieste, všetko ostatné je na správnom mieste. 

Majetok či spoločenské postavenie sú totiž nielen darom pre nás, ale aj darom od nás pre iných, aby sa aj iným rozjasnil život. Vtedy sa naše imanie presunie z pozemského konta na nebeské.