Kristus Kráľ

K tomu sa v evanjeliu pridáva výnimočná scéna, ktorú tvoria traja ukrižovaní. Uprostred dvoch zločincov je ukrižovaný Ježiš, ktorý je označený nápisom: Toto je židovský kráľ. Prítomný ľud tam stojí a díva sa. Slovami evanjelistu Lukáša – sleduje divadlo (Lk 23, 48).

Ako sa to všetko mohlo takto skončiť? Ježišov život mal byť podľa prorokov časom veľkého kráľa, záchrancu Izraela. Advent a Vianoce nám prinášali proroctvá o príchode kráľa, ktorý vzíde z Betlehema a bude vládnuť Izraelu (Mich 5, 1).

On bude uprostred svojho ľudu (Sof 3, 15) vládnuť veľkou mocou a v pokoji, ktorý nebude mať koniec (Iz 9, 6). Nič také sa na Kalvárii nedeje. Ľud neprišiel osláviť svojho kráľa, ale dívať sa, ako skončí ten, čo ohlasoval Božie kráľovstvo. Kráľ podľa ich predstáv a očakávaní neprišiel. Napriek tomu sa Písmo nemýlilo. Boh skutočne navštívil svoj ľud (Lk 1, 68).

Jeho kríž sa stal znamením, že je to tak. Hriech zabíja dušu, kríž zabíja telo. V najväčšej tragédii ľudského života, ktorou je pre človeka hriech a smrť, je Kristus pri človeku. Zločinci v evanjeliu sú názornými svedkami takejto tragédie. Pre svoje zločiny ich čaká smrť.

Avšak uprostred nich je Ježiš. On má moc nad hriechom a smrťou. On je ten, ktorý prišiel volať hriešnikov, aby sa obrátili (Lk 5, 32). Jeho miesto je medzi hriešnikmi. Je povýšený na kríž, aby všetkých pritiahol k sebe (Jn 12, 32).

Uprostred výsmechu mnohých, aj popredných mužov, Kristus zvoláva milosrdenstvo na všetkých: „Otče, odpusť im!“

V posledných chvíľach života otvára kajúcemu zločincovi brány raja: „Dnes budeš so mnou v raji!“ Ježiš je kráľ milosrdenstva. Je stále tam, kde je jeho ľud. Osobitne je prítomný tam, kde človek potrebuje svetlo milosrdenstva a útechu v bolesti. A jeho miesto je aj tam, kde sú dvaja alebo traja zhromaždení v jeho mene (Mt 18, 20).

Písmo sa naplnilo. Slovo sa stalo telom a prebývalo medzi nami (Jn 1, 14). Kristus Kráľ prišiel k svojmu ľudu a už ho nikdy neopustí (Mt 28, 20). Každého z nás vyzýva: Poď a nasleduj ma!