Kto je moja cesta, pravda i život?

Sme krajina, ktorá má neustále problémy s výstavbou ciest. Dlho trvá, kým sa do nejakej pustíme, a ešte dlhšie, kým ju dokončíme.

Sme národ dlhodobo nespokojný so životnou úrovňou a máme problém nájsť pravdu o sebe a svojej minulosti.

Preto aj pre nás budú túto nedeľu znieť z Jánovho evanjelia slová Ježiša: „Ja som cesta, pravda a život.“

Možno by sa správcovia ciest Ježiša radi spýtali: Akú cestu ponúkaš? Odborníci na život by zasa položili otázku: Na aký život myslíš?

Na pravdu sa Ježiša spýtal už Pilát pred takmer dvetisíc rokmi: „Čo je pravda?“ A ani na to mu Ježiš neodpovedal.

On nám totiž nezanechal žiadne cestné projekty ani recept na úspešný život. Dokonca ani nedefinoval pravdu, ale sám sa označil za cestu, pravdu a život.

Preto ak chceme vedieť, kadiaľ máme ísť, ako žiť a čomu veriť, treba ho nielen počúvať, ale aj nasledovať.

Cesta, pravda a život – to nie je nejaká Ježišova teória, o ktorej sa donekonečna debatuje, ale výzva na nasledovanie.

Akoby chcel povedať: Ak chceš skutočne nájsť cestu, pravdu a život, tak sa pozeraj na mňa a uvidíš všetko.

Je fakt, že nasledovať ho nepatrí medzi „ľahké disciplíny“ nášho života, preto si mnohí radšej vyberajú iné „cesty, pravdy aj životy“.

Z histórie Cirkvi ma veľmi povzbudzuje príklad veľkého mučeníka svätého Polykarpa († 155), ktorý bol žiakom samotných apoštolov, najmä apoštola Jána.

Hovorí sa, že keď ho prenasledovatelia kresťanov chytili, mal možnosť ujsť a zachrániť si život. Neušiel, iba poprosil o dve hodiny modlitby, potom ho vysadili na osla a viedli na popravu.

Cestou sa ho snažili presvedčiť o jeho omyle a vyzvali ho, aby potupil Krista, že bude voľný.

Vtedy im dal krásnu odpoveď: „Osemdesiatšesť rokov mu slúžim a nikdy mi neublížil. Ako by som sa mu teraz mohol rúhať?“

Upálili ho, ale on zostal verný ceste, pravde i životu do posledného dychu.