Malomocenstvo z neho zmizlo a bol čistý

Zo života vieme veľmi dobre, ako úpenlivo a naliehavo vie človek prosiť vtedy, keď mu ide o život. Človeku, ktorého nám dnes opisuje svätý Marek, skutočne išlo o všetko.

Bol malomocný a ako taký bol vylúčený zo spoločenstva ľudí a odkázaný sám na seba v samote a opustenosti, ďaleko od všetkých. Preto tak veľmi túžil po očistení, čiže vyzdravení. Na kolenách prosí Ježiša: „Ak chceš, môžeš ma očistiť.“

A Ježiš? Nemá osobitnú kliniku, nepotrebuje sanitnú službu, chirurgické inštrumenty, nepotrebuje pre neho lieky v tabletkách či injekcie. On je Pánom života a smrti.

Ježiš na neho pozrel s láskou, dotkol sa ho a povedal: „Chcem, buď čistý.“ Malomocenstvo z neho hneď zmizlo. Zázrak, nevysvetliteľný div.

Kto by netúžil po takomto lekárovi, ktorý lieči v jedinom okamihu, zo súcitu a bez následkov?! Kto by mu nedaroval všetko svoje imanie, ba celé svoje srdce? A čo s naším malomocenstvom?

S akým malomocenstvom, pýtame sa, veď žiadne nemáme, ani sa u nás nevyskytuje. Ale máme, je to malomocenstvo duše – hriech. Ak som v hriechu, tak som malomocný na duši.

Aby sme boli zasa čistí, padnime pred Ježišom na kolená a prosme ho s tou veľkou túžbou ako malomocný: Pane, chcem, aby si ma očistil.

Očistí nás Pán Ježiš? Určite, len v mojom prípade je rad na mne, aby som chcel. Ježiš totiž chce vždy. Staňme sa takými čistými ako vynikajúci fotograf Fridrich Abresch z Kolína nad Rýnom v roku l969 v San Giovanni Rotondo, ktorý prišiel prosiť o uzdravenie manželky, ale poznal, že najskôr sa musí vyspovedať.

On sám hovorí: „Páter Pio mi povedal: ,Šiel si cestou a spieval si hymnu satanovi, kým Kristus si dal za teba zlomiť väzy.‘ Tieto slová na mňa veľmi zapôsobili. Nasledovala svätá spoveď a v nej rozhrešenie. Bol som prešťastný.“

Odvtedy sa denne zúčastňuje na svätej omši a pristupuje k svätému prijímaniu. Skúsme ho nasledovať.