Máš to dobre zrátané?

Istý pán chcel vymaľovať byt, a tak si zavolal majstra, aby urobil obhliadku. Dohodli sa, čo treba pripraviť a kúpiť, a zákazník sa potom opýtal na cenu: „Koľko beriete za robotu?“ Maliar bez rozmýšľania odpovedal: „Tisíc korún.“ Pán vyskúšal: „A keď vám budem pomáhať?“

Majster sa usmial, akoby tú otázku očakával, a odpovedal: „Tak potom tisícpäťsto.“ Možno niekoho prekvapí, prečo Ježiš v evanjeliu dáva „počtové úlohy“. Má človek dosť zdrojov na výstavbu veže? Má kráľ dosť vojakov na vedenie vojny? Na čo Ježiš upozorňuje týmito „číselnými“ podobenstvami?

Domnievam sa, že centrom pozornosti je aj tentoraz ľudská „dôležitosť“. Koľkí sa domnievajú: „Keby to bolo na mne, čo všetko by som ja vedel poradiť! Čo všetko by som mohol zlepšiť!“

So štipkou irónie sa občas hovorí, že farníci najlepšie vedia, čo by mali robiť farári; farári zasa najlepšie vedia, čo by mali robiť biskupi... A niektorí špecialisti by dokonca vedeli aj pápeža usmerniť (podaktorí azda aj samotného Pána Boha).

Všetko by iste lepšie fungovalo, keby si tí ostatní dali povedať a my sme mohli rozhodovať! K tomu sa pridáva takzvané vypočítavanie. „Veď koľkokrát sme už my pomohli! A čo všetko sme my dali! Čo sme my pre druhých urobili!“

Nie je to práve čnostný spôsob: napriek tomu ho mnohí s obľubou používajú. Také čosi ale funguje iba na ľudí. S určitosťou však nie vo vzťahu k Pánu Bohu. V prvom čítaní z Knihy múdrosti vidno, že niektorí na to už dávno prišli.

S pokorou priznávajú, že ťažko chápu veci na zemi: nieto ešte, aby vedeli vyskúmať tie nebeské! Múdrosť v tomto kontexte spočíva v uvedomení si neporovnateľnej veľkosti Božieho obdarovania. A v pochopení absolútnej nezmyselnosti vypočítavania vlastného vkladu.

Kristus na to v evanjeliu nadväzuje pozvaním: zrieknite sa všetkého, aj svojho života, a potom ma nasledujte. Nevyratúvajte, ale dajte sa k dispozícii. Ba zoberte na seba kríž a staňte sa tak učeníkmi. Slobodnými od všetkého: dokonca aj od seba samých. Sestra, brat, a tebe ako idú počty v tomto smere?