Mať zdravé sebavedomie
Ilustračná snímka: www.istockphoto.com
Pani sa sťažovala svojej priateľke: „Je to už pätnásť rokov, čo ma náš kňaz upozornil, že stále si sadám do prvej lavice, a to aj cez birmovku, keď miesta boli vyhradené pre birmovancov. Neviem mu to zabudnúť.“
Iná pani zasa rozpráva s nadšením o svojom susedovi: „Je to milý a slušný pán, ktorý mi pred mnohými rokmi povedal, že mám milý úsmev a vždy, keď ma ráno stretne, celý deň má dobrú náladu.“
Ani jedna z týchto žien nemôže zabudnúť na to, čo im niekto povedal, lebo sa to vzťahuje na ich sebavedomie, na ich ja. V prvom prípade bolo sebavedomie ponížené, v druhom povýšené.
Príliš veľké sebavedomie zákonníkov a farizejov si všimol aj Pán Ježiš, a preto nás upozornil: „Robte a zachovávajte všetko, čo vám povedia, ale podľa ich skutkov nerobte: lebo hovoria, a nekonajú.“
Z tohto Ježišovho postoja a jeho prosby vyplýva poznanie, že príliš vypestované sebavedomie vedie človeka k tomu, že veľmi prízvukuje a dáva do popredia svoje vlastné ja, čo sa často stáva príčinou zla.
Hrozí totiž nebezpečenstvo, že človek začne až prehnane stavať seba do popredia a v ľuďoch okolo seba bude vidieť iba sluhov, ktorým môže naložiť na plecia ťažké až neznesiteľné bremená, ktorých sa nehodlá ani len prstom dotknúť, ako to robili farizeji a zákonníci voči Božiemu ľudu.
Čo z tohto vyplýva pre nás? Aby sme si povšimli aj to, že Ježiš nás chráni pred egoizmom a chce nám ukázať mieru, podľa ktorej sa máme vždy riadiť. On sám je tou mierou, veď je náš Učiteľ a Majster. Okrem lásky a milosrdenstva vedel aj tvrdo povedať; napríklad keď ho bili, keď videl nespravodlivosť a pretvárku.
Je pravda, že v ňom nebola nenávisť, ale vždy, keď bolo treba, tak sa bránil. Takí máme byť aj my. Nemôžeme a nesmieme nenávidieť blížnych, no pritom treba vždy energicky odmietnuť vábenie na hriech a uvedomiť si, že Boh nám dáva dostatok síl, aby sme to dokázali.