Medzi vami stojí ten, ktorého nepoznáte

David Wilkerson v knihe Dýka a kríž opisuje svoj zážitok. Raz sa dohodol s jedným z obrátených chlapcov z ulice, že ho vezme na stretnutie. Chlapec sa volal Izrael. David čakal od siedmej hodiny do jedenástej, ale Izrael neprišiel.

Až po rokoch, keď sa stretli, sa vysvetlilo, že si dohodli ulicu, na ktorej sa stretnú, ale nie presne, na ktorom rohu ulice. V živote sa často stávajú podobné udalosti. Ľudia, hoci sa poznajú, prechádzajú blízko seba, a nestretnú sa.

Podobnú situáciu nám vykresľuje aj svätý Marek v dnešnom evanjeliu. Ján Krstiteľ vyslaným spomedzi farizejov okrem iného odpovedá: „Medzi vami stojí ten, ktorého nepoznáte.“

Tieto slová, keďže evanjelium je vždy aktuálne, patria aj nám. Čo teda znamenajú pre nás? Aby sme sa nestali voči Ježišovi slepí a hluchí ako tí, čo boli vyslaní spomedzi farizejov.

Aby sme nestáli na tom opačnom rohu ulice; aby sme si nemysleli, že nám stačí vedieť – Ježiš je Boží Syn, je náš Spasiteľ či Vykupiteľ; ja verím a hotovo. A tak budeme so sebou spokojní vo vedomí, že však verím, som pokrstený, to stačí.

Je na mieste, aby sme si položili otázku, akú dostal Ján: Kto si ty? Kto si, kresťan? Čo si myslím o sebe? Mám aspoň trochu Jánovej skromnosti? Tí, čo sa ho pýtali, sa cítili veľmi sebaistí, a preto ani Jánov hlas a v ňom svedectvo Ducha Svätého ich nezobudili.

Potom pokorne polož otázku Pánovi: Kto si ty? Jeho odpoveď bude: Ja som ten, ktorý aj teraz som medzi vami a ostanem s vami až do konca.

Som ten, ktorý sa ti prihováram každým slovom Svätého písma, blížim sa k tebe každou kázňou pri bohoslužbách; ten, ktorý sa na teba dívam každým láskavým pohľadom človeka; som ten, ktorý som záchranu sveta začal tým, že som sa ujal tých, čo boli v najväčšej duševnej i telesnej biede.

Môžeme teda ešte Ježiša nepoznať? Určite nie. Len buďme viac vnímaví na jeho prítomnosť v nás a okolo nás.