Najnáročnejšie obrátenie
O Bohu má ľudstvo väčšinou skreslené predstavy. Niektorí ho považujú za sliediča, iní za nahnevaného šéfa, trestajúceho sudcu či nevšímavého pána.
Pýtajú sa, prečo nechá zomrieť mladú matku na rakovinu, deti od hladu a nezastaví vojny a násilia. Sú i názory, podľa ktorých nerieši problémy ľudstva a necháva ho trápiť sa v oceáne ťažkostí.
Aj neveriaci človek si ho vykresľuje vlastnými farbami. Ak je Boh podľa človeka nespravodlivý, obmedzujúci ľudskú slobodu či krutý, vtedy je istejšie nahovárať si, že vôbec neexistuje. Veď takého Boha nie je možné milovať. Možno sa ho iba obávať. Aká škoda, že nestačí byť zbožným katolíkom, aby sme mali patent na pravý, nedeformovaný obraz Boha.
Preháňam? Dôverujte mi. Azda najnáročnejšie obrátenie vo viere je opustiť vlastnú malichernú predstavu, ktorú v sebe nosíme, a prijať veľkého Boha, ktorého zjavuje Biblia. Aj preto je potrebná slávnosť Najsvätejšej Trojice, ktorá nás pozýva zamyslieť sa nad tým, o akom Bohu nám hovorí Ježiš Kristus a Písmo.
Izrael si budoval obraz Boha tisícročnými skúsenosťami. Stopy určitého vývoja nachádzame i v pomenovaniach Elohim (Pán) alebo El Šadaj (Boh všemohúci) či termíne Adonaj (Ja som ten, ktorý je prítomný), ktorý poznáme zo zjavenia Mojžišovi.
Cez Knihu Exodus môžeme obdivovať, ako často Boh zasiahne, koná, rozpráva a snaží sa o spojenectvo pripomínajúce manželstvo s týmto ľudom. Úryvok v prvom čítaní nás uisťuje, že „Pán, Boh je milosrdný a láskavý, zhovievavý, veľmi milostivý a verný“.
Ten, kto ho pozná najlepšie, je Ježiš, pretože on a Otec sú jedno. Tento Boh nie je pomstychtivý. Chce našu spásu viac, ako ju chceme my sami. Nechce súdiť svet, ale vykúpiť ho.
Ján v svojom evanjeliu zdôrazňuje veľkosť Božej lásky k svetu. Je až taká veľká, že „dal svojho jednorodeného Syna, aby nezahynul nik, kto v neho verí, ale aby mal večný život“.
Boh miluje svet, ktorým my niekedy opovrhujeme. Je tu však jedno „ale“, na ktoré upozorňuje aj známy výrok svätého Augustína: Boh nás vykúpil bez nás, ale nespasí nás bez nás.