Naša spolupráca s Bohom

Jána Krstiteľa popravili. Keď sa to Ježiš dozvedel, rozhodol sa stiahnuť z verejnosti. Vracia sa do Galiley, ale tam ho už čaká zástup núdznych. Hneď odloží nabok opatrnosť a stará sa o nich. Je to charakteristická črta Kristovej osobnosti. Ale keď pri tom požiada o pomoc Dvanástich, vznikne panika: „Nemáme tu nič.“

Aký obraz Boha nám to dnes predstavuje evanjelista Matúš? Boha, ktorý nedokáže vyriešiť hlad a ľudské problémy? 

Kristovým slovom Matúš obracia pozornosť hlavne na nás, na Cirkev. Jeho komunita žila napodobňovaním ich Majstra. Dávali jedlo hladným, útechu biednym a istotu ľuďom bez domova. Nebolo to dávne spoločenstvo, ktoré uchovávalo antické ríty. Ani mocné zoskupenie, ktoré by sa snažilo zachrániť pred utopením v modernom svete. Uvedomovali si, že nie oni, ale Boh cez nich sýti vyprahnuté ľudstvo. 

Máme radi predstavu všemohúceho Boha, ktorý za nás vyrieši nešťastie či životný problém. Ale Ježiš, Boží Syn, nás žiada o spoluprácu. Nepovažujeme sa za schopných a nemáme ani dostatok prostriedkov. Ale aj napriek našim výhovorkám Kristus nalieha. Stačí mu to, kým som a aký som.

Disproporcia v dnešnom evanjeliu je cielená: naša trocha Bohu stačí pre enormný zástup. Je to situácia, ktorá v nás spôsobuje nepohodlie až beznádej.

Skusujeme to i pri ohlasovaní Božieho slova. Jednu hodinu v týždni hovoríme žiakom, ako je krásne nasledovať príklad Ježiša, ale oni celý týždeň z médií počúvajú a vnímajú opak. Žijeme ako Kristovi učeníci, ale naši kolegovia v práci to zakaždým využívajú vo svoj prospech. Máme sa poddať a prestať? Určite nie!

Každé gesto, ktorým napodobňujeme Ježiša, prinesie úrodu. Je to prorocké znamenie uprostred sveta. Stáva sa ikonou nádeje, ktorá pripomína Božiu trpezlivosť s kúkoľom medzi pšenicou.

Odvahu, priatelia! Sýtime sa pokrmom Božieho slova a vieme, že žiadna ťažkosť nás nemôže odlúčiť od Kristovej lásky, ako to skusuje svätý Pavol. Sme volaní dávať našu trochu, ktorú vlastníme. Deliť sa o to, kto sme, aby sme sa pripodobňovali Bohu, ktorý jediný dokáže naplniť ľudské srdcia po okraj.