Nasledovanie Krista

Je ako ten, čo úspešne dostaval vežu a ako múdry kráľ zvíťazil v boji bez zbytočných strát. Všetko si vopred premyslel, dobre sa pripravil a cieľavedome konal. Splnil moje požiadavky a bol úspešný. Takto by sme mohli uvažovať o Ježišovi, ktorý by nám hovoril o úspešných učeníkoch a nasledovníkoch.

Väčšina z nás by vedela, že naše meno by tam nezaznelo. Ťažko sa nám žije podľa Ježišových požiadaviek...

Nasledovanie Krista je náročná cesta a dnešné evanjelium nám to chce priblížiť. Ježiš je na ceste do Jeruzalema. Nejde tam, ako mnohí čakali, aby zasadol na kráľovský trón a ujal sa moci.

Nasledovať niekoho, kto sa má stať kráľom, je múdre rozhodnutie. Ježiš ale ide na Golgotu. Sám si tam vynesie kríž, ktorý bude jeho trónom, purpurový plášť jeho kráľovským odevom a tŕňová koruna jeho kráľovským znakom (Jn 19).

Na Kalvárii sa cesta kráčania za budúcim kráľom preto pre väčšinu skončila. Pod krížom zostala Ježišova matka, učeník Ján, Mária Magdaléna a zopár žien. V srdci sa nám nechtiac natíska otázka: Ako ďaleko by som zašiel na ceste za Kristom ja?

Dnes sa Ježiš pýta každého, kto ho chce nasledovať, či to myslí vážne a či si uvedomuje, čo všetko to zahŕňa. Nasledovať Krista znamená v prvom rade prijať a niesť denne svoj kríž. Kríž je neraz priťažký, a preto sa podobne ako Kniha Múdrosti pýtame: Kto z ľudí môže poznať Božie úmysly? Alebo kto môže pochopiť, čo chce Pán? (Múd 9).

Božiu vôľu spoznať a plniť je v našich úmysloch, no často nie v našich silách. Potrebujeme všetci pomoc Ducha Svätého (Jn 15).

Ešte jedno nás dnes Ježiš učí: Na ceste za ním máme byť slobodní od všetkého, čo nám bráni v nasledovaní. Nie je to v prvom rade to, čo vlastníme, alebo aké vzťahy prežívame. Je to vždy niečo, čo vlastní nás, čo nás zväzuje či zotročuje.

Spolu so svätým Mikulášom z Flüe sa chceme modliť: „Môj Pán a môj Boh, odober mi všetko, čo ma od teba vzďaľuje. Môj Pán a môj Boh, daj mi všetko, čo ma k tebe približuje. Môj Pán a môj Boh, odpútaj ma odo mňa, aby som sa ti celý odovzdal. Amen.“