Nové Božie cesty

Veď ešte pred tromi rokmi žili úplne obyčajné životy ako my. Bývali so svojimi rodinami, stretávali sa s priateľmi, mali svoju prácu a každodennú rutinu. Potom im nečakane vstúpil do života Ježiš. Oni prijali jeho povolanie nasledovať ho a uverili v neho. 

Postupne začali vnímať rastúce napätie a nebezpečenstvo, ktoré viedlo k mučeníckej smrti na kríži. Prežívali hlboký smútok a pocit straty, keď videli jeho telo uložené v hrobe. Potom však prišlo svetlo vzkriesenia. Ježiš bol opäť živý, jedol s nimi, rozprával sa s nimi a učil ich. Avšak teraz, po nanebovstúpení, ich opäť opustil a oni žijú s novým pocitom straty. Už nie takým trpkým ako prvýkrát, ale napriek tomu ťažko znesiteľným. Ako sa asi museli cítiť?

Vedia len to, že Ježiš ich vo svojej fyzickej podobe opustil a vstúpil do žiary nebeského svetla. Povedal im, aby čakali v Jeruzaleme, kde k nim Boh príde novým spôsobom. Nevedeli kedy ani ako. Pravdepodobne sme všetci zažili podobné obdobie – obdobie plné neistoty a otázok.

Časy, keď sme niekoho stratili alebo sme niečo zanechali, ale ešte nie sme pripravení alebo schopní ísť ďalej do neznáma. Sú to chvíle, keď nás Boh chce viesť ďalej, ale nevieme ako a kam. Ak máme pocit, že sa nachádzame v takej istej situácii ako apoštoli po nanebovstúpení Pána, musíme na prvom mieste veriť, že Boh nám vytvára také skutočnosti, aby sme mohli vstúpiť do nových rozmerov nášho každodenného života.

Skúsme sa v tieto dni vnútorne stíšiť a s modlitbou na perách očakávať zoslanie prisľúbeného Ducha, ktorý nás povedie po Božích cestách. Sú to cesty, ktoré dnes ešte nevidíme, ale Boh ich už má pre nás pripravené.