Odpúšťaním sa podobáme Bohu

Jedno čínske príslovie hovorí, že slovo odpustenia je najcennejšia minca v dome. Minulosť už nezmení, ale má veľmi dôležitý vplyv na celú budúcnosť. I odborné výskumy v oblasti psychológie a sociálnej vedy ostatných rokov ukazujú, že život bez odpúšťania môže v človeku vyvolať viaceré telesné i duševné poruchy.

Historicky je známy výkrik Kainovho syna Lamecha, ktorý hrozí, že pre úder či zranenie zabije a pomstí sa sedemdesiatsedemkrát. Takéto konanie bolo potrebné zamedziť, a preto sa zaviedlo kritérium proporcionality: oko za oko, zub za zub. Už v Pentateuchu nachádzame určité náznaky milosrdenstva.

Vždy sa však obmedzujú na bratov vo viere. V Ježišovej dobe rabíni navrhovali odpustiť krivdu až trikrát, aby sa tým preukázala milosť. Peter v dnešnom evanjeliu ide ešte ďalej. Veľkoryso ponúka sedemnásobné odpustenie.

Kristus sa vyjadruje: „Nie sedem ráz, ale sedemdesiatsedem ráz.“ Teda vždy. Prečo? Pretože ten, komu bolo Bohom odpustené ako prvému, som ja. A to s takou mierou štedrosti, pre ktorú nemôžem nič iné, iba neustále odpúšťať.

Dlžoba sluhu z evanjelia je zámerne absurdná: jeden talent sa rovnal asi tridsiatim šiestim kilám zlata. Desaťtisíc talentov je nepredstaviteľná suma. Môžeme ju prirovnať k hrubému domácemu produktu prosperujúcej európskej krajiny. Nikdy by ju nebolo možné splatiť.

Tento dlh sa však odpúšťa. Ale dlh druhého sluhu, ktorý sa pohybuje iba na úrovni trojmesačného platu, nie. Reakcia pána z podobenstva je preto krutá: máš odpustiť, pretože ti bolo odpustené oveľa viac! A tu je dôvod kresťanského odpúšťania: odpustím tomu, kto mi ublížil, pretože najskôr bolo odpustené mne.

Nikdy nečakajme, že sa mojím odpustením previnilec polepší či obráti. Ak sa má niekto zmeniť, som to predovšetkým ja. Keď odpúšťam, napodobňujem Boha, ktorý dáva pršať na spravodlivých i nespravodlivých. Odpúšťanie ma zároveň oslobodzuje.