Oslobodzujúci pohľad

V piatok sme oslávili sviatok Všetkých svätých, ktorých mená sú už zapísané v knihe života. Ako sú prekvapujúce ich životy, tak bývajú udivujúce aj významy ich mien. Napríklad o veľkom apoštolovi národov svätom Pavlovi vieme, že jeho meno znamená malý, Lucia je zasa svetlá, Martin bojovný, Alžbeta znamená zasvätená a Mikuláš je ten, ktorý víťazí nad ľuďmi.

Niekedy sa zdá, akoby tieto významy mien neladili s ich nositeľmi. Možno to isté si hovorili ľudia aj o mene z dnešného evanjelia – Zachejovi. Jeho význam z hebrejčiny znamená čistý, ale jeho život bola jedna veľká špina.

Tento mýtnik žil ako zlodej, ktorý okrádal nielen svojich, ale aj rímskych okupantov. Vyberal viac, ako bolo treba, a tým sa obohacoval. Dokonca bol hlavným mýtnikom, teda šéfom všetkých, ktorí robili podobne. Preto mýtnici patrili medzi najviac nenávidených občanov krajiny. Boli to ľudia bez milosrdenstva.

Avšak v tomto špinavom Zachejovi bola ukrytá jedna zvláštna túžba: uvidieť Ježiša. Bola taká silná, že ho vyhnala až do koruny stromu nad hlavy všetkých ostatných. Ale tam zostal zaskočený. Ježiš ho predbehol. On prvý ho chcel vidieť a hľadal ho skôr, ako on Ježiša. Prečo? Lebo v ňom videl to, čo v ňom už nikto nevidel, ani samotný Zachej: Abrahámovho syna, teda Božieho syna.

Ježiš dovidel až do hĺbky jeho srdca a uvidel v ňom jeho prvotnú čistotu, ktorú si Zachej zahádzal špinavým životom. Ježišov pohľad bol skutočne oslobodzujúci: pozeral sa naňho zdola nahor, a nie odsudzujúco: zhora nadol. A skôr ako by Zachej začal s pokáním, Ježiš mu odkázal, že už dnes musí byť v jeho dome. Akoby mu to nedalo, len tak ho obísť.

Ani len netušíme, aké rôzne pohnútky privádzajú ľudí k Ježišovi. Nech sú akékoľvek, Ježiš už dnes musí byť v našom dome, lebo nás vidí inak – lepšie.

Raz som neohlásene vošiel do jednej nemocnice navštíviť mladého muža, ktorého končiaci život nebol žiadnym výkvetom. Len čo ma uvidel vo dverách, hneď povedal: „Ja viem, všetko malo byť inak.“ A nasledoval vynikajúci záver.