Otázky od ohňa

Na siedmich rybárov ťahajúcich za sebou stopäťdesiattri rýb v sieti čakala na brehu pahreba s rybou a chlebom. Pridali k nej svoje ryby a zažili nečakané veľkonočné raňajky s Ježišom na brehu mora. Ktovie o čom všetkom sa rozprávali so svojím Pánom.

Najmladší z nich si však zapamätal od tohto ranného ohňa tri rovnaké Ježišove otázky pre Šimona Petra, ktorý si iba pred krátkym časom musel pri večernom ohni na veľkňazovom nádvorí vypočuť tiež tri otázky o Ježišovi. Tá „večerná maturita“ mu vtedy nevyšla. Ťažila ho celé dni. Ale ani tento „ranný opravák“ od Ježiša nebol o nič ľahší. Ježiš ho začal znovu oslovovať menom Šimon, nie Peter. Oslovil ho vlastným menom, nie menom úradu. Chcel s ním hovoriť iba o láske, nie o úrade.

O čo vlastne išlo v tejto skúške z lásky? Jedno z pôsobivých vysvetlení podal známy brat Roger Schutz, zakladateľ kresťanskej komunity Taizé. Hovorí, že najdôležitejším slovom v týchto otázkach bolo slovo mňa. Miluješ mňa? Petrov problém bol totiž v tom, že nemiloval Ježiša takého, aký bol, ale miloval svoj obraz o Ježišovi, svoju predstavu o Bohu, o Mesiášovi, a táto jeho predstava sa vôbec nezhodovala so skutočným Ježišom. Ježiš však miloval Šimona takého, aký bol. Myslíte si, že nemal svoju predstavu o Petrovi, keď si ho vybral? A čo z nej zostalo? Nič. Poľský biblista Augustyn Jankowski rád poznamenáva, že „Ježiš urobil skalou človeka, ktorý bol v svojej prirodzenosti ako piesok“. Na piesok ho rozdrvili tri ľudské otázky z veľkňazovho nádvoria. Ježiš chcel mať skalu a mal pred sebou iba piesok.

Napriek tomu mal tohto Šimona rád a zveril mu starosť o budúcnosť svojej Cirkvi. Rovnaký postoj má Ježiš aj voči nám, veď kto z nás žije podľa jeho predstáv? Nikto. Ježiš nás miluje takých, akí sme, nie svoje predstavy o nás. Ale aj nám kladie otázky: Miluješ mňa? Miluješ aj moju Cirkev - moje telo, ktoré nikdy nebude podľa tvojich predstáv? Alebo si stále zamilovaný iba do svojich predstáv o iných?
Láska nikdy nie je v predstave, ale v skutočnosti.