Pravdivejší a úplnejší obraz o sebe

„Kto sa nenechá premôcť pravdou, bude premožený omylom,“ tvrdí svätý Augustín. O sebe máme mnohé predstavy, snažíme sa zo seba vytvoriť vysnívaný obraz či sa na niekoho podobať. Ale kým v skutočnosti sme? Veľmi známy úryvok dnešnej nedele nám na túto tému ponúka hlbokú reflexiu.

Ježiš je už v poslednej tretine svojej verejnej cesty, v Cézarei Filipovej, a tam pri prameňoch rieky Jordán kladie učeníkom otázky. Aj on sa chce pozrieť do zrkadla ostatných. Najskôr žiada svojich, aby mu povedali, čo si o ňom myslia ľudia a potom oni sami.

Prekvapivé je, že dodnes sa stretávame s podobnými odpoveďami. Zriedkakedy stretneme človeka, ktorý by hovoril zle o Ježišovi. Aj mnohí neveriaci si ho vážia. Nejestvuje iný človek, pre ktorého by sa dve tisícročia každú nedeľu zhromažďovali milióny ľudí, aby si vypočuli jeho slová.

Rybár Šimon spoznáva v Ježišovi Mesiáša, čo v tom čase nebolo očividné pre ostatných ľudí. Maximálne ho pokladali za učiteľa či proroka a nie obnoviteľa slávneho Dávidovho kráľovstva. Ježiš odpláca Petrovi láskavosť a vyhlási ho za skalu, na ktorej postaví svoju Cirkev.

Peter si uvedomoval svoju tvrdohlavosť a nemal ambície stať sa základom, na ktorom by sa dalo niečo veľké stavať. Ale stal sa presný opak.

Len čo v Ježišovi spoznal Pánovho pomazaného, objavil v sebe dosiaľ nepoznanú dimenziu. Odteraz bude skusovať, že je i skalou, o ktorú sa ľudstvo bude chcieť oprieť v raste viery. Peter vyhlasuje, že Ježiš je Kristus; a Ježiš zjavuje, že Šimon je Peter.

Keď sa približujeme k Božej pravde, nachádzame pravdu o nás samých. Kto chce zistiť, kým v skutočnosti je, potrebuje sa dívať do zrkadla, v ktorom je Boží pohľad. Nechajme v sebe vibrovať toto evanjelium, nech nás stále vyrušuje na našich vyšliapaných životných cestách.

A pamätajme si, že pre Ježiša nie je dôležité, čo si o ňom myslia ostatní, ale čo si o ňom myslím ja. Skúsme si preto nájsť niekoľko minút a povedzme mu úprimne, čo pre nás znamená a kým osobne pre nás je.