Prečo tu len ja rozprávam?

V kostole pred oltárom sa modlil muž a bol nespokojný s tým, ako sa mu v živote darí. Želal si, aby mu Boh dal odpovede na jeho otázky. Keďže sa domnieval, že je v chráme sám, v jednej chvíli nahlas povedal: „Pane Bože, prečo, keď sa modlím, tak jediný, kto tu rozpráva, som ja?“

V spovednici však potichu sedel pán farár. Počul, čo muž povedal, a tak sa ozval: „Možno preto, že jediný, kto tu počúva, je on.“

Koľkokrát je to tak, že sa Pána Boha snažíme o niečom presvedčiť, aby to bolo, ako my chceme. Namiesto toho, aby sme sa snažili počúvať, čo hovorí on. Obrazne povedané, chceme jeho premeniť na svoj obraz namiesto toho, aby sme seba premieňali na neho.

Svätý apoštol Pavol však v Liste Filipanom píše, že Boh nás plánuje pretvoriť tak, aby sme sa stali podobnými Kristovi: aby sa „naše úbohé telo stalo podobným jeho oslávenému telu“. A svätý evanjelista Lukáš rozpráva, ako sa Kristus premenil na vrchu a ukázal apoštolom vo svojej sláve.

Toto Božie Slovo je pre nás výzvou, aby sme sa disponovali na premenu. Pápežský kazateľ Raniero Cantalamessa hovorí o troch potrebných krokoch. Spoznať Krista, nasledovať ho a vytvoriť s ním spoločenstvo. A tak sa dať premeniť.

Ponúka zároveň pekné prirovnanie, ako v prírode vyššia forma absorbuje nižšiu. Rastliny absorbujú minerály. Zvieratá zasa stravujú rastliny. Podľa vyjadrenia svätého Leva Veľkého, keď prijímame Eucharistiu, stávame sa vlastne tým, čo jeme.

Dôležité je uvedomiť si, že táto premena nie je naším dielom. My len pripravujeme, čo sa má premeniť. Premenu samotnú uskutočňuje Boh. Samozrejme, ak nič na premenu neponúkneme, nebude čo premieňať.

Bez počúvania toho, čo treba urobiť, by svadobčania v Káne nepripravili vodu. A tak by nebolo ani víno. Koľko si teda ochotný dať Bohu na premenu? Čoho sa zriekneš tento týždeň, čo zlé opustíš a čo dobré začneš? A kedy sa odvážiš zrieknuť samého seba?