Prinášať veľa ovocia

Vzťah s Bohom nie je výnimkou, práve naopak. Zotrvávať vo vzťahu s Pánom znamená byť neustále konfrontovaný s vlastnou ľudskou logikou a cítiť výzvu pozrieť sa na veci z iného uhla pohľadu. Až nakoniec prídeme k zisteniu, že nech by sme sa na svoj život pozreli z akejkoľvek perspektívy, nevieme sa zaobísť bez vzťahu s Pánom.

Obraz viniča a ratolestí je v tomto zmysle veľmi účinný, pretože ratolesti neexistujú bez viniča. Takto si musíme predstaviť svoj život bez vzťahu s Ježišom – ako život, ktorý vysychá, stáva sa zbytočným. Suché ratolesti nebeský Otec odrezáva, ale zároveň tie, ktoré prinášajú ovocie, orezáva.

Odrezať a orezať. Rozdiel je iba v jednom písmenku, ale dôsledky sú diametrálne odlišné. Ak nedovolíme Bohu, aby nás v živote orezával, tak nás jedného dňa od viniča odreže ako suchú ratolesť, ktorá bude hodená do ohňa.

Ak sme teda živé ratolesti, znamená to, že Boh musí v našom živote niečo orezávať. Otcovo orezávanie zahŕňa cielené odstraňovanie vecí, ktoré bránia našej duchovnej plodnosti. Pri orezávaní nerobí Boh ani jeden zbytočný či náhodný ťah. Koná cielene, s chirurgickou presnosťou. A to býva bolestný proces.

Nerobí to však preto, aby nám ublížil alebo nám bral radosť. Boh nás očisťuje, aby náš život spočívajúci v nesebeckosti prinášal ešte viac ovocia a aby sme tak mohli doslova ochutnať, aký je dobrý.

Možno to vyznie zvláštne, ale mali by sme mať radosť z orezávania, lebo to jednoznačne znamená, že sme ešte stále živé ratolesti. Boh s nami počíta a cielene pôsobí v našich životoch.