Prorokom z lásky

K zomierajúcemu zavolali kňaza. Ten ho požiadal, aby vyznal vieru v Boha a zriekol sa diabla. Muž však neodpovedal. Kňaz sa domnieval, že možno zle počuje, a tak svoju výzvu zopakoval dôraznejšie: „Vyznajte vieru v Boha a zrieknite sa diabla!“ povedal zvýšeným hlasom.

„Nemusíte na mňa kričať,“ zareagoval zomierajúci, „počujem dobre.“ „A prečo teda nereagujete?“ spýtal sa prekvapený kňaz. „Nuž, viete, pán farár, ktovie, kam sa ja po smrti dostanem. Nechcem si dopredu nikoho pohnevať.“ Nedeľné Božie slovo nám rozpráva o úlohe proroka a o láske.

V prvom čítaní Boh pripravuje Jeremiáša na náročnú službu a povzbudzuje ho, aby sa nebál, keď bude ľudí napomínať. Samozrejme, že sa to mnohým nebude páčiť. Ale čeliť odporu a tvrdošijnosti ľudí je súčasťou poslania proroka.

Svätý Pavol v druhom čítaní, v Prvom liste Korinťanom, opisuje najväčšiu spomedzi čností: lásku. A vypočítava jej krásne vlastnosti. Dokonca hovorí, že láska prevyšuje aj proroctvá, pretože ona sa nikdy nepominie, hoci ony raz prestanú.

Napokon v evanjeliu sme svedkami udalosti, keď Boží Syn, ktorý sa z lásky prišiel obetovať za nás, koná prorockú službu v synagóge v Nazarete, kde ako človek vyrástol a dospel. Neváha tam vysloviť veľmi kritické slová, hoci vie, že sa to ľuďom nebude páčiť.

Mohol si zvoliť ľahšiu cestu, „nikoho si nepohnevať“. A predsa ich vyzýva na obrátenie a pokánie. Robí tak od samého začiatku svojho verejného účinkovania. Zároveň však neustále prejavuje lásku a nesmierne milosrdenstvo. Ako je to s nami?

Učíme sa tieto dve kresťanské povolania – povolanie k proroctvu a povolanie k láske – spájať? Mnohí totiž vedia byť kritickí, ale bez lásky.

A mnohí chcú byť láskaví, ale stratili odvahu povedať aj nepríjemné veci. Kristus prorokoval s láskou. Ba viac. Prorokoval z lásky! Prišiel ľuďom hovoriť o Božej láske a odpustení hriechov.

Pouvažujme, ako sa nám darí vydávať kresťanské svedectvo v tomto smere: čo sa týka vyslovovania, ale aj prijímania kritiky a čo sa týka prejavovania i prijímania lásky.