Prvá dobrá správa

Nie je to síce najľahšia téma na uvažovanie po krátkej noci, ale pokúsim sa aspoň niečím prebudiť vašu myseľ. Viete, čo je na tomto mariánskom sviatku zaujímavé? Že zhromaždený ľud mal z jeho vyhlásenia takú veľkú radosť, akú majú ľudia pri polnočnom prelome rokov.

Bolo to ešte v roku 431, keď sa do Efezu, ktorého zvyšky by ste dnes našli na území Turecka, zišli konciloví otcovia, aby po devätnástich dňoch búrlivého koncilu v jeho závere verejne potvrdili jednu z dôležitých právd našej viery, ktorú niektorí predtým spochybňovali, že Ježiš sa na tento svet narodil nielen ako pravý človek, ale aj ako pravý Boh, čiže jeho Matka Mária porodila Ježiša nielen ako skutočného človeka, ale aj ako Božieho Syna.

Cirkevní otcovia to kedysi vyjadrili krásnym obrazom: „Máriino lono sa stalo svadobným lôžkom, na ktorom došlo k svadbe medzi Bohom a ľudstvom.“

Aj najnovší učiteľ Cirkvi sv. Irenej, z prelomu 2. a 3. storočia, ktorý ako jeden z prvých písal o úcte k Božej Matke, jasne zdôraznil, že kto neverí v zrodenie Boha z Panny Márie, nemôže veriť ani v Eucharistiu.

Dokonca aj Martin Luther sa odvolá na tento koncil a dosvedčí, že vlastne nič nové nevyhlásil, iba potvrdil to, čo je už dávno v Písme, a o titule „Bohorodička“ napíše, že „nikto o nej už nič väčšieho a viac povedať nemôže, aj keby mal toľko jazykov, koľko je stebiel trávy, hviezd na nebi a piesku v mori“.

Preto tento sviatok patrí nielen k Vianociam, ale aj na začiatok nového roka, aby sme si uvedomili, komu a v koho sme uverili, že Ježiš nebol len človekom, ktorý kedysi žil na tejto zemi, ale je aj pravým Bohom, o ktorého sa môžeme s istotou oprieť počas 365 dní ďalšieho roka. Je to prvá dobrá správa na tento rok, o ktorom nevieme, čo v ňom všetko prežijeme.