Pútnici Božieho kráľovstva

Znamená to zbaliť si zopár nevyhnutných vecí do neveľkého kufra alebo tašky a vydať sa na cestu. V tejto malej batožine nemá byť nič nepodstatné, iba tie dôležité veci, ktoré potrebujeme na našich cestách.

Dnešné evanjelium sa nezačína slovami o skromnej výbave na cestu, no hovorí o maličkom stáde, ktorému sa dostalo veľkého prisľúbenia. Evanjelista Lukáš obracia našu pozornosť na vieru v Božie prisľúbenie.

V evanjeliu nám akoby otvára závet, v ktorom je nám odkázané všetko. Hovorí nám, maličkému stádu, že kráľovstvo je už naše. Dedíme Božie kráľovstvo. Sme kráľovské deti, Božie deti. Toto malé stádo Ježiš povzbudzuje a dodáva mu nádej: Neboj sa! Nemaj strach! Váš Otec sa rozhodol dať vám kráľovstvo. Kráľovstvo, po ktorom túžili mnohé generácie.

List Hebrejom o nich píše, že verili a už z diaľky videli to, čo im bolo sľúbené. Vyznávali, že sú na zemi cudzincami a pútnikmi a hľadali vlasť. Túžili po tej nebeskej a Boh ich vyslyšal.

V Jánovom evanjeliu to Ježiš pripomína a povzbudzuje svojich učeníkov, aby nemali strach, pretože im ide pripraviť miesto.

Na ceste do Božieho kráľovstva je potrebné mať pri sebe iba to podstatné a cenné. Netreba so sebou vláčiť veci, ktoré na konci cesty aj tak nepôjdu s nami.

A čo také si nesie vo svojej batožine pútnik na ceste do Božieho kráľovstva? Apoštol Pavol nám ponúka malý tip na balík pútnika kráľovstva. V Liste Galaťanom to uvádza ako ovocie Ducha. Už teraz to máme mať so sebou, v sebe, vo svojom každodennom putovaní životom: lásku, radosť, pokoj, zhovievavosť, láskavosť, dobrotu, vernosť, miernosť, zdržanlivosť.

Malá batožina naplnená pokladmi neba, blízkosť ľudí, ktorí majú rovnaký cieľ, opásané bedrá i zažaté lampy v rukách a v srdci veľká túžba po stretnutí s Pánom – Božie kráľovstvo je na dosah. Pán je blízko.