So satanom je koniec

„Videli ste to, pán farár, v televízii? Že v Marianke chodí diabol.“ Tak bola komentovaná nepríjemná udalosť v Marianke, keď jednému z mierumilovných občanov zhorelo auto. Ja som si pomyslel: Nie priamo diabol, ale používa na to živé nástroje – ľudí, ktorí sú pod jeho vplyvom.

Veríme, že diabol existuje, alebo si myslíme, že je to len rozprávka? Vieme, že existuje. Veď keď urazím Pána hrešením, od koho to je? Od diabla. Keď znesväcujem nedeľu či sviatok prácou alebo neúčasťou na svätej omši, od koho to je? Od diabla. Keď sa nemodlím, od koho to je? Od diabla.

Keď nectím rodičov, učiteľov a predstavených, od koho to je? Od diabla. Keď potupujem Svätého Otca a celý duchovný stav, od koho to je? Od diabla. Keď schvaľujem umelé potraty, eutanáziu, od koho to je? Od diabla. Keď smilním, cudzoložím, od koho to je? Od diabla. Keď kradnem, od koho to je? Od diabla.

Keď ohováram, osočujem blížneho, zotrvávam neustále v hneve, od koho to je? Od diabla. Keď neprijímam dlhodobo sviatosť zmierenia, od koho to je? Od diabla.

Existenciu diabla nám dosvedčujú aj slová Pána Ježiša v túto nedeľu: „Ak je satan rozdelený, nemôže obstáť, ale je s ním koniec.“ A jeho koniec už nastal. Stačí nám pozrieť sa na Kristov kríž. Tu sa práve vybúrilo zlo sveta.

Ježišovo ukrižovanie bolo dôsledkom zla – po prvé pre zlobu nábožných ľudí, ktorí zatvrdli a stali sa slepými; po druhé pre zlobu vládcov, ktorí sa nestarali o právo a spravodlivosť; po tretie pre zlobu surových vojakov, ktorí sa mohli vyvŕšiť na slabom človeku.

Ježiš premohol zlo, odpustil svojim vrahom a vo svojom utrpení sa odovzdal do náručia milujúceho Otca. Kríž teda berie realitu zla vážne. Zároveň nám však oznamuje, že zlo nemá definitívnu moc. Lebo nad zlom sveta zvíťazila napokon Božia láska. S Božou pomocou môžeme rozvíjať v sebe dobro a tým odňať moc zlu.