Spravodlivosť nestačí

Strapce hrozna sa už zlátia, je čas ich spracovať. Starostliví gazdovia si zaisťujú brigádnikov vopred. Ak by im nestačili, možno ešte narýchlo zoženú náhradu.

V Kristových časoch bolo bežné, že sa pri cestách a námestiach zhromažďovali muži, ktorí čakali na pracovnú príležitosť. Najšikovnejší a najzručnejší boli vybratí ako prví.

Nestávalo sa, že by si majiteľ vinice najal posledných, ktorých už nikto nechcel. Najmä nie hodinu pred koncom. Ježišovým poslucháčom to bolo jasné, preto čakali na dramatické rozuzlenie podobenstva. To nastáva momentom vyplácania mzdy.

Keď tí, čo pracovali od skorého rána, videli, ako sa posledným vypláca celodenná mzda za jedinú odpracovanú hodinu, mysleli si, že dostanú viac. Ale keď aj im vyplatili denár, na ktorom sa ráno dohodli, šomrali.

Pred pánom vinice však boli neúprimní. Nepovedali mu, čo si mysleli. Táto kategória „prvých“ sa rafinovane schovávala za princíp spravodlivosti, ale v skutočnosti odkryli svoju úzkoprsosť.

Miesto prosby o zvýšenie mzdy pre seba vyslovili závistlivú poznámku, aby poslední dostali menej: „Ty si ich postavil na roveň nám.“ Boli by spokojnejší, keby tým, ktorými pohŕdali, vyplatili iba čiastku za hodinu práce, ale nie viac.

Asi im dáme za pravdu - zdá sa to spravodlivé. Ale denár bola najmenšia dávka na prežitie. A menej by znamenalo hlad pre celú rodinu.

Boh nás cez toto podobenstvo pozýva opustiť naše zmýšľanie a prekonať princíp spravodlivosti. Sú totiž situácie, v ktorých už nestačí a my sa musíme posunúť na inú rovinu: nahradiť ho odpustením, milosrdenstvom, súcitom a štedrosťou.

Nádherné posolstvo dnešného úryvku spočíva v tom, že Boh miluje i posledných, nie iba prvých - ako si mysleli farizeji a ako sa to môže zdať nám. Keď si hriešnici uvedomia, že v Božích očiach nie sú poslední, táto veľkorysosť ich môže priviesť k zmene.

No konvertovať by mali najmä „spravodliví“, ktorí vnímajú Boha ako spravodlivosť. A to najmä vtedy, keď zistia pravdu, že sú Bohom milovaní nie pre vlastné zásluhy, ale nezaslúžene a zadarmo. Nezabúdajme na to.