Ste mojimi priateľmi

My však často žijeme svoju vieru v postoji sluhu. Myslíme si, že dobre žiť vieru znamená predovšetkým poznať príkazy Boha, plniť ich, ako najlepšie vieme, báť sa trestu a dúfať v odmenu. Veď v živote sluhu je stredobodom vzťahu s pánom príkaz, ktorý treba vykonať, pričom nezáleží na tom, či je správny alebo nesprávny. Sluhu nezaujíma jeho pán, zaujíma sa hlavne o seba, koľko a čo môže ako dobrý sluha získať.

Byť sluhom je neporovnateľne jednoduchšie ako byť priateľom, pretože to nezahŕňa nič viac než úsilie vykonať príkaz bez zapojenia srdca, mysle a života. Ježiš však nechce sluhov, chce priateľov a chce, aby jeho priatelia poznali jeho srdce a žili s ním, a tak si vytvorili hlboké puto.

Priateľ je ten, koho milujem, pretože v tomto hlbokom spojení srdce nachádza pokoj. Priateľ je ten, kto pozná moje zápasy, moje chyby a omyly, ale neodsudzuje ma. Naopak, podporuje ma a vďaka slobodnej a bezpodmienečnej náklonnosti, ktorá nás spája, mi pomáha meniť sa a zlepšovať. V skutočnosti je priateľstvo presvedčivejší dôvod nato, aby som sa zmenil, než tisíc trestov. Priateľstvo je náročný a zároveň rozhodujúci spôsob prežívania nášho puta s Ježišom.

Možno by nám viac vyhovovalo byť len sluhami, ktorí plnia príkazy. Ale takto to nefunguje. Naše puto s Ježišom sa nedá vyriešiť nejakou náboženskou praxou, snahou žiť podľa pravidiel. Musí to byť puto lásky. Skutočná láska k Ježišovi premieňa našu službu blížnemu a spôsobuje, že ju neprežívame ako plnenie povinností, aby sme sa vyhli prípadnému trestu, ale ako spôsob prežívania Božej prítomnosti v našom živote.

Žiť vieru ako puto priateľstva a lásky nám umožňuje dosiahnuť radosť, ktorú ako ľudské bytosti hľadáme každý deň.