Už si vstúpil do seba?

DVADSIATA ŠTVRTÁ NEDEĽA V CEZROČNOM OBDOBÍ – C
Martin Kramara 09.09.2022
Už si vstúpil do seba?

Ilustračná snímka: pixabay.com

Pastor protestantskej cirkvi mal častý problém s parkovaním pri chráme, do ktorého chodieval sláviť bohoslužby. Hoci parkovacie miesto pri vchode bolo rezervované pre neho, vždy mu ho voľakto zabral. Vyskúšal všetko možné. Zväčšoval nápis na ceduli. Vymýšľal prísne aj humorné texty.

Skúšal to s alúziou na Desatoro: „Nebudeš parkovať na mieste pastora svojho“ – ale nič nezaberalo. Starší kolega mu však poradil. Ceduľa s textom, ktorý navrhol, začala fungovať okamžite. Stálo na nej: „Kto tu zaparkuje, ten bude dnes kázať.“

Niekedy musí prísť niečo, čo nás naľaká a otvorí nám oči. Božie slovo nám pripomína tému milosrdenstva. Pán prichádza hľadať, čo sa stratilo. Počúvame o drachme, ovci, márnotratnom synovi. So žalmistom odriekame: „Zmiluj sa, Bože, nado mnou pre svoje milosrdenstvo.“

Svätý Pavol sa v Liste Timotejovi priznáva k chybám. Podstatným je tu uvedomenie a priznanie si vlastnej nedostatočnosti a potreby Božieho zmilovania. Áno, Boh prejavuje nesmierne milosrdenstvo: ale ty musíš prísť na to, že ho potrebuješ. Že si hriešnik. Že robíš to, čo nemáš, a tak sa dopúšťaš neprávosti.

Ak si na to ešte neprišiel, tak sa vlastne správaš ako ten ľud, o ktorom hovorí Boh: máš nepoddajnú šiju. Vskutku nie je ťažké všimnúť si chybu druhého. Ale uznať si vlastnú a netváriť sa „no a čo“, ba dokonca zmeniť svoje konanie – to je veľká výzva. Niekedy to môže súvisieť so zdanlivými banalitami.

S tým, ako sa správame za volantom, kde parkujeme a ako reagujeme, keď nás niekto upozorní. Inokedy to môžu byť vážnejšie veci: ako sa rozprávame s rodičmi. Či sú pre nás len služobníci našich plánov, či rozmýšľame, čo sú nám dlžní, alebo o nich máme skutočný záujem. Občas musí prísť niečo, čo nami zatrasie.

A motivuje na zmenu. Na niekoho zaberie výstražná ceduľa. Ďalší potrebuje závidieť sviniam struky. Iný zažiť taký „preplesk“ ako Šavol. Aby sme sa spamätali. Toto sú vzácne, skvelé chvíle. Sestra, brat, neutekaj pred nimi.

Naopak, pros o ne. Predstav si moment, keď márnotratný syn vstúpil do seba. To je presne čas, keď sa otvoril milosrdenstvu. A pouvažuj: pri akej príležitosti si do seba naposledy vstúpil ty?