Víťaz, čiže obeť

Palmová nedeľa je zvláštnou príležitosťou, keď v rámci jednej liturgie počúvame dve rôzne čítania z evanjelia, navyše s opisom odlišných situácií. Na začiatku, pri procesii, sa hovorí o slávnostnom vstupe Pána do Jeruzalema. A z úst ľudí, ktorí ho sprevádzajú, zaznievajú výkriky Ježišovi na chválu.

V úryvku počas pašií sú už výkriky plné odsúdenia. Kazatelia upozorňujú, ako rýchlo sa Hosanna mení na Ukrižuj ho! Celkom je možné, že to boli tí istí ľudia, ktorí v jeden deň kričali prvé a vzápätí druhé, celkom opačné. Svetská sláva, poľná tráva, dôvodíme. A predsa sa na tento kontrast dá pozrieť ešte z iného uhla pohľadu.

Svätý Augustín to vyjadruje slovami Victor, quia victima – Víťaz, čiže obeť. Čo sa z pohľadu človeka zdá nespojiteľné, Boh v Kristovi dáva dohromady. Ľudská logika vidí na jednej strane víťaza a na opačnej porazeného. Boh však dokáže víťazstvo dosiahnuť aj skrze to, čo svet vidí ako porážku.

Hoci o tom nevedia, davy správne volajú Hosanna na slávu víťaza. Kristus zvíťazí aj napriek tomu, že ho na kríži zabijú. Naopak, smrť, ktorá sa na pár chvíľ bude cítiť na vrchole moci, príde o samu seba: bude svojím víťazstvom porazená. Lebo Boh nie je ako človek. Ani ako svet.

On všetko nepredstaviteľne prevyšuje. Plameň Božej dobroty a lásky nemôže premôcť nijaký chlad zloby alebo nenávisti, akokoľvek mocný. Keď sa mu priblíži, že ho zmrazí, príde sám o seba. Na našej viere sú krásne jej kontrasty – to „a predsa“ alebo „a napriek tomu“.

Obeť, a predsa víťaz. Všemohúci, a napriek tomu zavinutý do plienok. Večný, a predsa prišiel v čase. Vševediaci, a predsa sa učil chodiť, rozprávať.

Okrem toho, že sa pri dnešnej liturgii môžeme znovu nadchnúť Božím spájaním v našich predstavách nespojiteľného, pouvažujme, ako tieto veci preniesť do konkrétneho života.

Stačí sa pozrieť do Listu sv. Pavla Filipanom. Keď túžime po Božích veciach, v čom sa Bohu pripodobníme? Kristus si vzal prirodzenosť sluhu. Kde ja tento týždeň poslúžim?