Za tri dni postavím tento chrám

Slovo chrám v nás vyvoláva predstavu o veľkolepých katedrálach a bazilikách, ale aj kostolíkoch v našich farnostiach. Sú to posvätné miesta, v ktorých slávime bohoslužby, pokiaľ tomu neprekáža prenasledovanie kresťanov a Cirkvi.

Bohoslužbami sa posväcujeme a upevňujeme vo viere, že najvznešenejším chrámom je sám Ježiš, ako sa modlíme aj v Litániách k Božskému Srdcu zvolaním: „Srdce Ježišovo, svätý chrám Boží.“

Na seba myslel Ježiš, keď povedal Židom: „Zborte tento chrám a za tri dni ho postavím.“ Potvrdzuje nám to aj evanjelista Ján, keď hneď nato dodáva, že on hovoril o chráme svojho tela.

To sa aj uskutočnilo, keďže Pán Ježiš po svojej bolestnej smrti na kríži a pochovaní na tretí deň vstal z mŕtvych.

Avšak nielen jeho telo je chrámom Božím, ale aj telo každého z nás, ktorí sme boli krstom včlenení do spoločenstva svätých.

Pripomína nám to aj svätý Pavol v Prvom liste Korinťanom takto: „A neviete, že vaše telo je chrámom Ducha Svätého, ktorý je vo vás, ktorého máte od Boha, a že nepatríte sebe? Draho ste boli kúpení. Oslavujte teda Boha vo svojom tele“ (1 Kor 6, 19 - 20).

Svätý Pavol nám to pripomína preto, aby sme si nemysleli, že ide len o históriu v prípade tohto rozhovoru Ježiša so Židmi.

Ako on vystaval svoj chrám za tri dni, tak aj my máme úlohu starať sa o chrám svojho tela, lebo stavba nášho chrámu je najdrahšia, ako nám to pripomína svätý apoštol Peter vo svojom prvom liste:

„Veď viete, že... ste boli vykúpení nie porušiteľným striebrom alebo zlatom, ale drahou krvou Krista, bezúhonného a nepoškvrneného Baránka“ (1 Pt 1, 18 - 19).

Naše drahé vykúpenie a skutočnosť, že sme chrámom Ducha Svätého, nech nás pohnú k zamysleniu: Je chrám môjho tela krásny, žiariaci a čistý? Alebo je po mojich hriechoch len ruinou, zrúcaninou?

Ak áno, obnovme ho! Ako? Je čas Pôstneho obdobia a pokánia, teda dobrou prípravou na sviatosť zmierenia a jej prijatím.