Žiješ, neboj sa!

Ježiš nevstal z mŕtvych pre seba samého, akoby chcel dokázať svoju nadradenosť a pomstiť sa ľuďom, ktorí ho zabili. Vstal z mŕtvych pre každého človeka žijúceho na zemi. On zomrel, aby zostúpil do hlbín smrti každého človeka, a vstal z mŕtvych, aby nás všetkých, ktorí zažívame smrť vo všetkých jej podobách, vzal za ruku a povedal nám: Žiješ, neboj sa! Je pravda, že tieto slová nám môžu znieť trochu zvláštne, pretože neodrážajú našu skúsenosť, v ktorej sa zdá, že smrť má naozaj vždy posledné slovo.

Napokon, ak sa nad tým zamyslíme, ženy, ktoré idú k hrobu, si myslia to isté. Ježiš je mŕtvy, už sa nedá nič robiť. Pravdepodobne si myslia, že spolu s ním zomreli aj jeho slová, jeho skutky, jeho prísľuby. Tieto ženy nemyslia na nič iné, len na kameň, ktorý dobre reprezentuje to, čo majú na srdci. Ten ťažký kameň, ktorým zdanlivo nemožno pohnúť, je bolesť, smútok a možno až rezignácia na život.

Ale kameň je odvalený, v hrobe nie je mŕtve telo a mladík oblečený do bieleho rúcha oznamuje: Niet ho tu. Vstal z mŕtvych! Podstata Veľkej noci spočíva v tom, že posledné slovo má život, nie smrť. Ježiš Kristus, Boží Syn, vstal z mŕtvych a vzal za ruku celé ľudstvo, od začiatku dejín až po nás, aby nás vytrhol z moci smrti. „Smrťou zničil toho, ktorý vládol smrťou, čiže diabla, a vyslobodil tých, ktorých celý život zotročoval strach pred smrťou“ (Hebr 2, 14b – 15).

Dnes máme viac ako inokedy príležitosť povedať do uší sŕdc všetkých tých, ktorí sa cítia premožení skúsenosťou utrpenia a smrti: Žiješ, neboj sa!