Duch Svätý je náš advokát
Ilustračná snímka: ISTOCKPHOTO.COM
Aj o slovách dnešného evanjelia možno povedať, že majú vážnosť testamentu, pretože zazneli vo večeradle pri Poslednej večeri. Skúsenosť hovorí, že človek je tvor zábudlivý a zabúda nielen obyčajné, ale aj životne dôležité odkazy. Ježiš nám ponúka pomocníka proti duchovnej skleróze, Ducha Svätého, aby nám pripomenul všetko, čo povedal. Z tohto testamentu v Duchu Svätom vyslovujeme pri každej svätej omši Ježišove slová o pokoji: „Pokoj vám zanechávam, svoj pokoj vám dávam“ (Jn 14, 27).
Možno si v tej chvíli vzdychneme: keby sme ho naozaj mali. Čo je ničiteľom nášho pokoja? Nepokoj? Vojna? Poľský arcibiskup Grzegorz Ryś v jednej zo svojich katechéz tvrdí, že je to strach. Ak má človek strach, nemá v sebe pokoj, bojí sa a šíri okolo seba iba nepokoj až agresiu. Čo je liekom proti strachu? Ten, kto stojí pri nás. Dieťa môže mať strach z tmy, ale keď ho chytí za ruku otec či matka, prestáva sa báť. Preto nám Ježiš posiela zástancu, ktorý nás drží za ruku a vedie tmou a neistotou.
V latinčine by sme slovo zástanca mohli označiť aj termínom advokát. Advokát nás bráni pred obvineniami. Duch Svätý je však nezvyčajný advokát, pretože on sám nás najprv usvedčí z viny – z hriechu. Hoci sa bojíme usvedčenia, on to robí veľmi citlivo a pomáha priznať – som vinný. Ak to dokážeme, môžeme potom povedať: odpusť a odpúšťam. Až vtedy prichádza pokoj do srdca, nie taký, aký dáva svet, ale aký dáva Ježiš.
Ak si ľudia úprimne začnú hovoriť slová odpusť a odpúšťam, vtedy sa prestanú báť, lebo niet slova, ktoré by viac odháňalo strach, ako slovo odpustenia. Človek to dokáže iba za pomoci advokáta – Ducha Svätého, ktorý hovorí: Neboj sa hovoriť odpúšťam. Pokoj podľa Ducha Svätého potrebujeme mať nielen medzi národmi, ale aj v rodinách, spoločnosti a v našich vzájomných vzťahoch. Pokoj môžu vytvárať iba tí, ktorí prví dokážu povedať – odpúšťam.