Kristus, ktorý všetkých vyrušuje
Slová tohto nedeľného evanjelia nepatria medzi tie, ktoré sa počúvajú s ľahkosťou. Naopak, sú plné ohňa, nepokoja a vzájomného rozdelenia, akoby neboli z úst Krista.
Ak by sa tieto slová predsa len nikoho nedotkli, mali by sa dotknúť aspoň členov hasičského zboru, pretože v nich zaznieva otvorená výzva na podpaľačstvo: „Oheň som prišiel vrhnúť na zem a čo chcem? Len aby už vzplanul!“
O čo vlastne išlo Ježišovi v týchto provokačných výzvach? Naozaj chce ohňom zničiť tento svet, ktorý sme už aj tak sčasti zničili? Alebo vniesť ešte viac nepokoja a rozdelenia do našich napätých vzťahov?
Ježišov oheň, nepokoj i rozdelenie nepatria do kategórie: Životunebezpečné! Nikoho nezabíjajú, ale oživujú; neuspávajú, iba prebúdzajú.
Ruský spisovateľ Fiodor Michajlovič Dostojevskij to všetko dokázal vložiť do jednej vety: „On prišiel, aby nás neustále vyrušoval, a to je naše šťastie.“
Šťastný človek, ktorého Kristus vyrušuje, pretože nespohodlnie v svojich dňoch, ale múdro ich spočíta; ktorý pláva proti prúdu a nenechá sa unášať pomýlenosťou sveta; ktorý zostáva s Cirkvou, aj keď mu to prinesie opovrhnutie, posmech či nevýhody. Nikdy v svojom živote neprevýšime to, čo za nás obetoval náš Pán.
Ako kňazi často počúvame, ako sa vás bolestne dotýka rozdelenie pre Krista v rodinách: deti, ktoré vám odišli z domu, postupne odišli aj od viery. Ak im predsa len pripomeniete Ježiša, modlitbu či svätú omšu, zožnete posmešnú, alebo hnevlivú odozvu. Je to bolesť z rozdelenia pre Krista, ktorá je taká stará ako Cirkev.
Práve z jej prvých čias sa zachovalo jedno dielo s názvom Hermasov Pastier. Aj keď malo v sebe určité vieroučné nepresnosti, bolo veľmi vyhľadávané. Jeho autor, bývalý otrok, manžel a otec rieši okrem iného aj problém, či môže byť rozhrešený ten, kto zaprel či zradil svoju vieru.
Najzaujímavejšie na tom všetkom je to, že túto kauzu rieši otec, ktorého vlastné deti udali, že je kresťan. Bolelo to vtedy, bolí to aj dnes.
Nech teda Kristus vyruší tých, ktorí sú príliš istí sami sebou.