Oprava v zmýšľaní
Niet dňa, aby sme nezachytili nejaké zlé správy, ktoré nás v rýchlosti informujú o tragických koncoch mnohých ľudí. Pri takýchto udalostiach sa potvrdia alebo zisťujú vinníci tragédie. Aj Ježišovi oznámili dve nešťastné udalosti, kde mŕtvi boli označení za možných vinníkov. S týmto označením však vôbec nesúhlasil, naopak, svoj prst obrátil na živých: „Ak nebudete robiť pokánie, všetci podobne zahyniete.“ Presnejšie vyjadrené: ak nezmeníte svoje zmýšľanie o iných, čaká vás to isté.
Ježiš upozorňuje, aké dôležité je zmeniť svoje myslenie o druhých, ktorých sme označili nálepkou: vinní! Pred Bohom sme totiž všetci vinní, preto všetkým nám patrí pokánie, aby sme neskončili podobne.
Musíme však zmeniť aj naše zmýšľanie o Bohu, ktorého staviame do pozície prísneho sudcu, ktorý bez milosti vynáša rozsudok hneď na mieste činu. Ježiš podáva obraz milosrdného Boha cez podobenstvo o neplodnom figovníku.
V biblických časoch platila v Izraeli zásada, že tri roky po zasadení stromu sa nesmelo z neho oberať žiadne ovocie. Strom akoby rodil sám pre seba. Štvrtý rok úroda patrila Bohu, čiže všetko sa mu obetovalo. Až na piaty rok patrila majiteľovi. Teda majiteľ každoročnú obhliadku mladého figovníka nerobil s úmyslom najesť sa, ale chodil preto, aby sa potešil z jeho ovocia, aby videl, ako prináša úrodu pre seba, aký je v ňom život. Za tri roky však nič na ňom nevidel, a pritom figovníky zvyknú rodiť aj trikrát do roka.
Tento nepriniesol za tri roky ani len figu. Napriek nahováraniu na jeho vytnutie, nevzdal sa ho, ale skúsil ešte niečo navyše, len aby ho nejakým spôsobom prebudil k rodeniu ovocia.
Podľa múdrosti tohto sveta – z čoho nie je úžitok – treba vyhodiť. Božia múdrosť však investuje aj do stromu, ktorý nerodí. Takýto je náš Boh. Je nenapodobiteľný v milosrdenstve voči nám.
Koľko rokov sa už Boh na nás pozerá a hľadá ovocie? Nepýta ho hneď pre seba, ale chce, aby sme aspoň sami mali radosť z toho, čo robíme a žijeme.
Čo myslíte, nájde v tomto roku niečo na nás z dobrého ovocia?