Učenie s novou mocou

Ježiš svoju autoritu demonštruje nielen slovami, ale aj následným oslobodením človeka od nečistého ducha, ktorým bol posadnutý. Všetky tieto skutočnosti vyvolali medzi ľuďmi zákonite rozruch. Obyvatelia Kafarnauma sa každú sobotu zúčastňovali na bohoslužbe, ktorá mala vždy rovnakú štruktúru.

Výnimkou nebola ani táto sobota, a predsa s príchodom Ježiša je v synagóge niečo nové, niečo neočakávané, niečo provokujúce. Účastníci zhromaždenia sú vytrhnutí zo svojej rutiny a náboženského pokoja.

Aj my prichádzame v nedeľu do kostola, pričom dobre vieme, čo sa bude diať, a neočakávame žiadnu zvláštnu zmenu, ktorá by nás vyrušila. Ako každú nedeľu, tak aj dnes budeme opakovať rovnaké liturgické odpovede a konať nám dobre známe gestá.

Neraz sa naše kostoly počas svätej omše podobajú na synagógu v Kafarnaume v tú sobotu, keď do nej vstúpil Ježiš. Teda na kostol, v ktorom sa opakujú obrady a slová, ale kde chýba ohromujúca novosť evanjelia.

Ježiš počas bohoslužby prichádza, aby nám ukázal svojím učením a skutkami, že moc Božieho kráľovstva je medzi nami, aby nás vyprovokoval k novému spôsobu života. Prichádza oslobodiť nás od nedostatku dôvery a odvahy uviesť jeho učenie do praxe života.

Čo to je? – je otázka naznačujúca údiv, znak toho, že Ježiš zasiahol prítomných v synagóge hlboko do srdca. Bolo by správne odchádzať zo svätej omše nie s pokojom, že sme si splnili náboženskú povinnosť a máme čisté svedomie, ale naopak, s vnútornými otázkami, s túžbou viac poznať Pána, ktorý skrze svoje slovo zatriasol s naším životom. Po vypočutí slov „choďte v pokoji“ odchádzajme s nádejou, že nás Boh nenechal na pokoji.