Veľkonočný beh viery

O Veľkonočnej nedeli sa hovorí ako o nedeli všetkých nedieľ a sviatku všetkých sviatkov. Tento slávnostný deň nás pozýva k „veľkonočnému behu“, aby sme sa stali svedkami rodiacej sa veľkonočnej viery. 

Už od veľkonočného rána nám evanjeliá oznamujú nedočkavý pohyb okolo Ježišovho hrobu. Ešte za tmy prichádzajú k hrobu ženy a nájdu ho prázdny. Mária Magdaléna sa hneď rozbehne k učeníkom a oznamuje im prázdnotu Ježišovho hrobu, ktorú si vysvetlí ako krádež. Aj Peter a Ján začnú bežať k hrobu. Prvý dobehne mladší Ján, ale počká na Petra. Vojdú dovnútra, ale vieru nenájdu. Samotný prázdny hrob ešte nie je pre nich dôkazom toho, že Ježiš žije. Všetci sú z tohto faktu bezradní.

Lukáš hovorí, že Peter sa čudoval, čo sa vlastne stalo, a Ján dodá, že ešte stále si nepripúšťali fakt Ježišovho zmŕtvychvstania. V ich hlavách začala viera v Ježišovo vzkriesenie ožívať až vtedy, keď ich „dobehli“ Ježišove slová, ktoré im predtým povedal. Hovoril o tom, ako bude musieť trpieť, ako ho zabijú, ale on tretieho dňa vstane z mŕtvych, alebo ako nezrozumiteľne im zneli slová o búraní chrámu, ktorý za tri dni znovu postaví. Teraz už chápali, že to nebolo o kameňoch, ale o jeho tele... Písmo im postupne vyjasňovalo prázdny hrob. Ježiš po svojom vzkriesení vlastne nič iné nerobil, iba vysvetľoval Písma, ktoré sa naňho vzťahovali. 

Často hľadáme rôzne dôkazy a argumenty pre Ježišovo vzkriesenie a ony sú čierne na bielom v riadkoch Písma. Aj v dlhšom Nicejsko-carihradskom vyznaní viery vyznávame: „Tretieho dňa vstal z mŕtvych podľa Svätého písma.“ Nie podľa prázdneho hrobu, ale podľa Písma. Boh si stojí za svojím slovom. 
Ak ste už niekedy boli vnútri Ježišovho hrobu v Jeruzaleme, nad prázdnou mramorovou doskou možno čítať iba dve grécke slová: Christós anéste! – Kristus vstal z mŕtvych! Nič viac. Buď im veríme, alebo budeme s nimi zápasiť do konca života. Prázdny hrob je predsa aj o našom zmŕtvychvstaní. Celý život ide o naše zmŕtvychvstanie. Pokračujme v tomto behu viery až do konca.