Za bývalých dôb sa počas žatevných prác zvyklo raziť heslo: „Ani zrno nazmar!“ Nie vždy sa to podarilo, a preto niektoré krajnice ciest boli značené rozsýpaným zrnom až do sýpok. Ale ani Ježišov rozsievač z Matúšovho evanjelia nepatril medzi šetrných a už pri siatí si počínal veľmi rozšafne: svoje zrná sial nielen do úrodnej zeme, ale aj na okraje ciest, do skalnatej pôdy a dokonca ich hodil aj do tŕnia. Z ľudského hľadiska si počínal príliš márnotratne, ale z Božieho to bol prejav lásky.

Arcibiskup Fulton Sheen († 1979), ktorý bol vo svojej dobe známy miliónom Američanov najmä z televíznych obrazoviek, v jednom zo svojich vystúpení spomenul, že Boha nie je ťažké nájsť, potrebné je len spustiť naše pyšne zdvihnuté nosy a zbadáme ho pri našich nohách. Preto spomínaní Ježišovi „maličkí“ majú jednu veľkú výhodu: vidia mu priamo do očí, kým „velikáni“ sveta sa musia skláňať, aby si ho všimli.

Súčasný pápežský almužník kardinál Konrád Krajewski počas jednej z peších pútí do Čenstochovej hovoril o tom, že „evanjelium nemá byť švédskym stolom, z ktorého si vyberám iba to, čo mi chutí, a ostatného sa ani nedotknem. Evanjelium musím prijímať celé.“

Kým u Matúša sa predávajú dva vrabce za halier, u Lukáša je to päť vrabcov za dva haliere. Je to síce zanedbateľný rozdiel, ale jasne poukazuje na to, že ak v Božích očiach má cenu aj jeden obyčajný vrabček, o čo skôr človek, ktorému Boh „spočítal aj všetky vlasy na hlave“.

Evanjelium o veľkej žatve a nedostatku robotníkov počúvame opäť v čase, keď sa predstavujú tváre nových kňazov, vstupujúcich do žatvy ľudských duší. Oveľa intenzívnejšie to prežívajú tí, ktorí ich osobne poznajú a najlepšie vedia, čo sa skrýva za týmito tvárami v Katolíckych novinách alebo na spomienkových obrázkoch.